AI pravek
Na začiatku som začínal dosť primitívne, a to bežnými otázkami, popisovaním problémov do bežných chatovacích okien v ChatGPT. V tom čase to bolo niečo úžasné, pokrokové a bol som šťastný, ako mi to „šetrí čas“. O agentic vývoji som počúval z rôznych zdrojov, spočiatku však bol problém v mojej hlave (akceptovať, že si za to treba platiť), ale aj problém s kompatibilitou – ach, tie Linuxy. Modely od veľkých hráčov aj tak zatiaľ nevynikali, a tak išlo skôr o konzultácie s „odborníkom“ než o nejaký súvislý vývoj pomocou AI. Napriek tomu to bola častokrát veľká pomoc a skúsený kolega poruke 24/7.
Renesancia s „OpenCode“
V januári 2026 mi kolega ukázal, že existuje aplikácia nazvaná OpenCode a že v nej po nejakých kauzách a konfliktoch so spoločnosťou Anthropic (ktorý zakázal pripojenie cez „subscriptions“ z cudzích aplikácií) je možné používať modely od OpenAI. Tak som to skúsil a... bolo to super. Najprv na jednej menej dôležitej „feature“, potom ďalšej a postupne som úplne vypustil štýl práce „cez chat“. Učil som sa, ako čo najpresnejšie písať komplexné zadania pre AI model, ako pracovať iteratívne tak, aby to prinášalo reálny prínos – šetrenie času a čo najkvalitnejší výstup. Veľmi rýchlo som v tomto kroku pochopil, že bez platenia ďaleko nezájdem. Vyskúšal som teda na mesiac Plus subscription za cca $23.
Postupne som však začínal narážať na limity a výpadky. Výpadky boli čiastočne spôsobené zlou kompatibilitou OpenCode s mojím Ubuntu + starším HW a problémami s drivers pre Nvidia GPU, ktorú mám na pracovnom laptope. Po nejakom čase som skúsil subscription Pro za $100 aj preto, že som očakával menej výpadkov a lepší performance týkajúci sa samotných LL modelov. Po veľmi krátkom čase prišlo sklamanie a na Pro subscription vypadávala komunikácia s ich servermi, vznikali dlhé odozvy a chyby. Nebolo to teda len mojím hardvérom.
Claude ako spása
Jedného dňa som sa rozhodol (ako to mám vo zvyku) zbrklo a s veľkou pompéznosťou zrušiť (obe) subscriptions v OpenAI, napísať im feedback, aká je to bieda a celý account po skončení subscription úplne zmazať. Povedal som si, že nemám čo stratiť a za rovnakých $100 som vyskúšal zaplatiť MAX 5x subscription Anthropicu. Zároveň som si nainštaloval Claude Desktop, ktorý od prvých minút fungoval nad moje očakávania. Svižné, UI oveľa stabilnejšie a prehľadnejšie než OpenCode, oveľa menšie nároky na RAM a CPU. Navyše prebiehajúcu prácu viem kontrolovať aj cez mobil, sediac v našom krásnom átriu a môžem si pri tom vychutnávať slnečné lúče... a kávu.
Našiel som si tak novú závislosť.
Zmena myslenia a plánovania
Pre mňa, ako developera s 20+ ročnými skúsenosťami, bol dlho problém nechať si „kafrať“ do kódu akýmsi AI modelom priamo a nemať každý jeden zmenený riadok pod kontrolou. Pri chatovom štýle práce to bolo jednoduché – čo sa mi nepáčilo, to som jednoducho po skopírovaní prepísal podľa seba.
Až s odstupom času som pochopil, aké to bolo plytvanie mojím časom, pretože to bol stále len trošku lepší StackOverflow, ale produktivitu to reálne nezvýšilo.
V minulosti som bol viac konzervatívny a veľmi tvrdohlavý a ľudia, ktorí ma poznajú 10 a viac rokov by o tom vedeli rozprávať. Ale doba sa mení, zrýchľuje a nie je čas na tvrdohlavosť, ak chcem zostať relevantný nielen ako jednotlivec, ale aj ako podnikateľ v našej firme.
Bezpečnosť a súkromie
Ďalšou vecou, ktorá je možno tiež veľmi prekvapivá pre ľudí v mojom okolí, je zmena môjho prístupu týkajúca sa bezpečnosti a schopnosti mať všetko „pod kontrolou“ (self-hosted ideálne). Nie, stále som zástanca self-hosted pred cloudovými platenými službami. Napriek tomu sú veci, pri ktorých nemá už v dnešnej dobe zmysel páliť hodiny času a nervov pri inštalácii a hlavne neskôr údržbou takýchto riešení. Čas je tá komodita, ktorá dnes rozhoduje. Samozrejme, aj k bezpečnosti stále pristupujem z môjho pohľadu napriemerne oproti tomu, čo bežne vidím v iných (aj oveľa väčších) firmách. Heslá, updates, bezpečnostná politika, to všetko musí byť v poriadku!
Úplne som zmenil prístup k „bezpečnosti“ týkajúci sa zdrojového kódu a jeho manipulácie cloud-based jazykovými modelmi. Treba si uvedomiť, že to, čo sa v (minimálne) 95 % prípadov cez tieto modely vyvíja, sú aplikácie, UI-čka, weby alebo skripty, ktoré nie sú ničím výnimočné z pohľadu zdrojového kódu. Neobsahujú nič revolučné, čo by už niekto iný nepostavil. A drvivá väčšina tej výnimočnosti nie je v samotnom zdrojovom kóde, ako skôr v biznis logike daného produktu/služby, ktorá sa dá pohodlne „vykradnúť“ aj bez prístupu k zdrojovému kódu. Preto razím teóriu, že zdrojáky nie sú podstatné. Podstatné sú dáta. A preto nemám problém poskytnúť plný prístup a auto mode môjmu Claude agentovi k adresárom projektov a takisto aj k mock/anonymizovanej DB na localhoste. Ak sa niečo pokazí, je tu GIT, ktorý vidí každú zmenu a za pár sekúnd sa dá všetko vrátiť späť bez akýchkoľvek strát.
Bezpečnosť dát
Na čo som však citlivý a z čoho nepopustím ostražitosť, je manipulácia s dátami. Obzvlášť s tými osobnými (GDPR a naše súvisiace zákony sú v tomto nekompromisné). Pred pár dňami sa mi napriek tomu stal incident, pri ktorom sa môj Claude „kolega“ rozhodol v „MAX“ režime odskočiť si na produkčný server jednej aplikácie a skontrolovať si v rámci riešenia úlohy, či je web server správne nakonfigurovaný, aby bola realizovaná úloha naozaj funkčná aj v produkcii. Bolo to spôsobené tým, že prístup k serveru mám cez SSH key (nie heslo) v tom istom počítači. SSH kľúču som však kvôli mojej pohodlnosti nedal heslo (veď načo, keď mám šifrovaný disk, firewall a ďalšie formy zabezpečenia). Z tohto dôvodu sa dokázal pripojiť cez bash command a zistiť, čo potreboval. Nešlo o nič škodlivé, jednotlivé príkazy, ktoré použil, boli veľmi efektívne a bezpečné (len read), ale pre mňa to bola červená čiara – bez môjho vedomia nemôže nejaký AI agent pristupovať k žiadnemu remote serveru! Jednoducho nie. Nasledovalo teda zníženie môjho pohodlia zavedením hesla pre SSH kľúč a zamedzenie jeho cache-ovania na systémovej úrovni, aby už k takémuto incidentu v budúcnosti nedošlo. Pozitívne je, že som to vyriešil pri takejto banálnej situácii, a nie pri reálnom bezpečnostnom incidente, pri ktorom by mohlo dôjsť aj k úniku osobných údajov.
Testovanie a reviews
Keďže pracujem na rôznych projektoch a s rôznymi spolupracovníkmi/zákazníkmi, testovanie a code reviews sú a vždy budú nevyhnutnosťou. Mnohí developeri už dnes používajú rôznych agentov aj na túto fázu vývoja. Pre mňa to zatiaľ nedozrelo do štádia, že by som vypustil do produkcie niečo, čo som ani nevidel. Nemyslím tým, samozrejme, bežný unit/feature testing na testovanie, či kód robí to, čo má. Rovnako tak aj code style/formátovanie – na to mi stačia pipelines (phpstan, lint, security check atď.) Takisto množstvo pravidiel vychádzajúcich z biznis logiky je rovno podchytených v týchto testoch.
Pri mojom testingu sa dnes už viac zameriavam na vizuálne spracovanie, dodržanie biznis logiky ako celku, UI/UX riešenia (aby pri tom používateľ nemusel búchať po klávesnici) – skrátka či to robí to, čo má a či to dáva zmysel.
Posledný krok pred merge do master/main branchu je vždy kontrola kódu (code review). V tomto som staromódny a chcem vidieť všetko, čo sa zmenilo a ako sa to zmenilo. Je pravda, že už tak nebazírujem na úplných prkotinách, ale sú veci, pri ktorých dokážem „naložiť“ pripomienky na dopracovanie. Kód musí byť logicky usporiadaný a konzistentný!
Má to celé zmysel?
Za tých 8 mesiacov môžem zhodnotiť, že prínos v podobe agentic vývoja bol naozaj obrovský a pomohol mi zrealizovať množstvo úloh, v rámci ktorých som zastával už skôr rolu projektového/produktového manažéra/testera namiesto bežného developera píšuceho podmienky a cykly.
V ďalších príspevkoch sa chcem podeliť o to, ako sa podarilo zrefaktorovať 18-ročný redakčný systém mCMS za necelý mesiac, ale chcem napísať aj o tom, ako sa darí vývoju nášho SaaS riešenia Ptrack.app, ktorý už čoskoro bude prístupný na používanie.